Fakt, že si potrebujeme privyrobiť k 200 eurám asi netreba spomínať. Tak potom prečo? Aby ste nedopadli ako ja.
Pred pár rokmi som sa rozhodla rozbehnúť vlastný biznis. Istý čas som už fungovala v rôznych reklamkách, tak pár kontaktov som mala, no bolo jasné, že na to, aby som sa uživila, to nestačí. Tiež som potrebovala nejaký fixný príjem už na začiatok, tak som sa zamestnala na skrátený úväzok. Dohodla som sa klientmi, s ktorými robím už pomaly desiaty rok a išla som do neznáma. Založila som si firmu, klienti našťastie ostali, chodila som do práce, nech mám pokryté aspoň mesačné náklady a zháňala som nové zákazky. Už druhý mesiac vo „vlastnej“ som mohla dať v práci výpoveď, keďže sa perfektne darilo. Mala som kopec zákaziek od „starých“ aj nových klientov a presne tri mesiace po založení firmy /ešte vo výpovednej dobe/ som otehotnela. Nič, na dieťatko som sa tešila, a povedala som si že tehotenstvo predsa nie je choroba, prečo by som nemohla pracovať. Každá, ktorá mala čo i len raz tehotenskú nevoľnosť, pozná odpoveď. U mňa tá nevoľnosť trvala 3 mesiace. Bez prestávky aspoň na to, aby som sa v kľude nadýchla. Fixný príjem som už nemala, len fixné náklady, noví klienti ako prišli, tak aj odišli /bodaj by nie, keď som sa na nich vykašľala/. Tí ostatní ostali len preto, lebo sme už mali za sebou niekoľkoročnú spoluprácu a boli s mojou prácou spokojní. /a takisto sa tešili na bábätko, veď niektorí dostali aj svadobné oznámenie 🙂 /
Zbytok tehontenstva už bol našťastie ok, nevoľnosti prešli, o tom ako som zvládla prácu pri bábätku, si môžete prečítať v článku „Ako si privyrobiť popri materskej“, nebudem sa opakovať. Dodala by som možno len toľko, že dostala som kopec negatívnych reakcií, keď som uverejnila, že deň po príchode z pôrodnice som už pracovala. Tiež by som dodala, že keby som si mohla vybrať, začnem až zhruba v pol roku dieťatka. Ale nemala som na výber. Nepochopte ma zle, nesťažujem sa, naopak, mala som šťastie, lebo moje bábätko prespalo prakticky svoj celý prvý rok, takže na robotu som mala času koľko som potrebovala.
Čo chcem ale týmto článkom povedať? Využite roky na materskej /aj/ na sebarealizáciu, možno rozbehnete niečo čo vás uživí po dlhé roky, možno zabezpečíte aj svoje dieťa, a keď nie, tak aspoň ste to skúsili. A po skončení rodičovskej dovolenky nebudete sedieť na pohovore /ak sa nemáte kam vrátiť/ a s minimálnou šancou bojovať o miesto s mladou bezdetnou konkurentkou, ale budete mať za sebou svoj projekt, nové poznatky a to najcennejšie pre každého zamestnávateľa – skúsenosti.
O tom, kedy to všetky stihnúť, som už písala. Dokonca na jednom fóre som si dovolila napísať, že mamičky na materskej majú dosť času, za čo som čelila vlne kritiky. Ale stojím si za svojím tvrdením. Všetko je otázka manažmentu a priorít. Kto chce nájde si cestu, kto nechce nájde výhovorku. A, obzrite sa tu, na koníkovi. Je tu 80% mamičiek na MD, ak by nemali tak toľko času, myslíte, že by tu prispievali? Že by pridávali fotky, komenty, články, atď? Ja si myslím, že nie. To je už potom na zvážení každej jedinej mamičky, či sa vo svojom voľnom čase bude venovať sebe, alebo neznámej žene na MK, o ktorej ani nevie, či rieši skutočný problém, alebo len vymyslený.
Prajem krásny deň a veľa úspechov. 🙂